Občianske združenie Albrechtina

HUDBA ZNÁMA AJ (NE)ZNÁMA

 Hoci kultúra, umenie či hudba majú svoje médiá, prostredníctvom ktorých sa zhmotňujú, ich skutočným médiom je živá ľudská myseľ, ľudské vnútro či ľudská duša. V skutočnosti môžu žiť teda len vďaka záujmu konkrétneho človeka, vďaka ľudskej vzájomnosti a ľudskej tradícii.

Občianske združenie Albrechtina vzniklo na jeseň roku 2010. Vzniklo z vedomia, že inštitucionálne umenie začalo u nás strácať svoju skutočnú podstatu, keďže sa v dosiaľ nevídanej miere začalo krížiť s požiadavkami svojej ekonomickej bázy. Táto nevyhnutne začala z umenia vytláčať jeho vlastnú podstatu, jeho výpovednú a komunikačnú hodnotu, ktoré sú skutočným zmyslom umenia. Neinštitucionálne umenie sa pritom dostáva čoraz väčšmi na okraj spoločenského záujmu, pretože sa naň nevzťahujú reklamné aktivity, mediálna propaganda a nevzťahuje sa naň ani kategória ekonomickej návratnosti či ekonomického zisku. Neinštitucionálne umenia sa stali ohrozeným druhom.

Albrechtinu sme pomenovali podľa dvoch významných osobností, ktoré v 20. storočí v priestore našej Bratislavy, podliehajúcom tvrdým politickým, národnostným či ekonomickým tlakom, vedeli vytvoriť priestor pre živé umenie, lebo vedeli osloviť predovšetkým vnímavú dušu mladého človeka v čase jej formovania.

Skladateľ, dirigent, organizátor hudobného života a pedagóg Alexander Albrecht (1885–1958) bol kľúčovou osobnosťou bratislavského hudobného života najmä v období 1. československej republiky. Stál na čele bratislavského Cirkevno-hudobného spolku a Mestskej hudobnej školy po tri desaťročia a s neúnavnou aktivitou modernizoval a formoval moderný hudobný život Bratislavy. Vytváral priestor pre aktuálne hudobné myslenie, vychovával hudobníkov pre svoju profesiu a bratislavskú pospolitosť viedol k zážitkom z hudobného umenia a k jeho chápaniu.

Jeho syn Ján Albrecht (1919–1996) pôsobil takisto najmä ako pedagóg, organizátor a človek pera. Práve Jánovi Albrechtovi sa podarilo v dobe normalizácie vytvoriť priestor pre objavné chápanie hudby, a najmä vďaka nemu sa súčasťou hudobného života Bratislavy stala aj historická hudba.

 Hlavným cieľom Albrechtiny sa stala teda resuscitácia hudby, na ktorú naše inštitúcie zabudli, alebo bola celkom zrejme z nášho hudobného života vyhnaná z najrozmanitejších dôvodov. Albrechtina teda akcentuje najmä objavnosť koncertnej dramaturgie, ktorá chce komplementovať jestvujúci inštitucionálny hudobný život.

 Rovnako významným cieľom Albrechtiny je vytvorenie koncertného priestoru pre recitály najmä interpretov mladších generácií, keďže pódiová skúsenosť je nenahraditeľnou devíziou pri formovaní ich umeleckého profilu.

 Albrechtina chce svoje myšlienkové dominanty šíriť aj mimo vlastných aktivít, čo je možné vďaku tomu, že nositeľom jej ideálov sa stáva interpret, v ktorom práve hudba žije či môže znovu žiť. K šíreniu zámerov Albrechtiny patrí aj stály komplement koncertného života – vytváranie zvukovej pamäti usporadúvaných koncertov, ktorá môže slúžiť na najrozmanitejšie ďalšie účely. K týmto vzdialenejším cieľom teda patrí aj nahrávanie naštudovaného repertoáru, nahrávky na CD, ktoré činnosť Albrechtiny môže inšpirovať.


Bratislava
Tourist Board

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Zásady ochrany osobných údajov

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close