Marek Vrábel – organista

Pre vianočný rozhovor sme vybrali hudobníka, ktorý hrá na kráľovský nástroj s duchovným rozmerom – organ. Je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského organového umenia – MAREK VRÁBEL.

Foto/Photo: Vladimír Yurkovic

Pochádzaš z hudobníckej rodiny? Na Košickom konzervatóriu si študoval dva hlavné odbory – organ a klavír. Čo rozhodlo v prospech organu? Koncertuješ aj na klavíri?
Ako sa to vezme… V Sabinove, kde som vyrastal, je už skoro 50 rokov organistom môj otec, ktorý spolu s mamkiným krásnym spevom často skrášľovali liturgiu v kostole. Moja cesta k organu bola úplne priamočiara. Dodnes mi vôňa zhasnutých sviečok pripomína nezabudnuteľné chvíľky z detstva, keď mi otec ako malému, sotva 9-ročnému chlapcovi (ešte som nedočiahol na pedále) po každej nedeľnej omši, keď ľudia vychádzali z kostola, dovolil zahrať si na plnom zvuku organa. Asi v tom čase som sa dozvedel, že tento úchvatný nástroj sa dá aj študovať na konzervatóriu a odvtedy (dosť skoro) som o inej strednej škole ani neuvažoval. Klavír ako hlavný nástroj som študoval aj preto, lebo v tých časoch bola takáto prax na košickom konzervatóriu zaužívaná. Tá škola mi práve svojou „obojživelnosťou“ dala veľmi veľa. Z klavírnej hry sme vtedy spamäti verejne maturovali aj absolvovali náročné koncertné programy súbežne s organovou hrou (dnes skoro nepredstaviteľné), a takto školenému organistovi práve výborná klavírna technika otvárala nevídané hráčske možnosti. Klavír považujem za najlepší prostriedok k získavaniu technickej dokonalosti na organe. Hudobnosť resp. muzikalita organistu v mnohom závisí od schopnosti tvoriť tón na klavíri. Práve pred mesiacom som „ si odskočil“  ku klavíru a uviedol v rodných Košiciach piesňový recitál spolu s naším barytonistom Tomášom Šelcom.

Organ je nástroj, ktorý väčšinou hudobníci nemávajú doma. Kam chodievaš cvičiť najčastejšie a koľko hodín denne? Máš na to dosť času popri tvojej bohatej pedagogickej činnosti?
Mám to šťastie, že mám v podstate neobmedzený prístup k píšťalovému 2-manuálovému organu s mechanickou traktúrou v krásnom priestore Hudobnej siene Bratislavského hradu. Cvičím tam väčšinou len po večeroch (nie každý deň), keď už mám odučené a tiež splnené rodinné a iné povinnosti. Pred vážnymi koncertmi frekvencie cvičenia zvyšujem na minimálne 3 hodiny denne (musia byť naozaj efektívne), často aj cez víkendy…

Foto/Photo: Jiří Coubal

Dočítali sme sa, že si na Slovensku a v zahraničí uskutočnil už vyše 150 recitálov. Približne aký podiel z toho bol v koncertných sálach / v kostoloch? Existuje nástroj, ktorý môžeš označiť za najlepší, na akom si hral? Ako v tomto porovnaní obstoja organy na Slovensku a osobitne v Bratislave?
Drvivú väčšinu svojich recitálov (vyše 130) som mal v kostoloch. A priznám sa, že aj keď v koncertných sálach môže byť kontakt s poslucháčom „osobnejší“ a lepšie viditeľnejší, predsa neopakovateľná spirituálna atmosféra, podporená nezameniteľným chrámovým dozvukom mi vyhovuje viac ako koncertná sála. Dnes, hlavne v zahraničí, na veľkých festivaloch v katedrálach je samozrejmosťou videoprojekcia, kde publikum môže detailne sledovať interpreta, hrajúceho na organe. Pre mňa najlepší nástroj, na ktorom som mal recitál, je svetoznámy historický nástroj staviteľa Cavaillé-Colla vo francúzskom Caen, v Abbatiale Saint -Étienne. Tiež nikdy nezabudnem na nástroje napr. v Temppeliaukion kirkko v Helsinkách, či v Bürgersaalkirche v Mníchove. Aj keď na Slovensku za posledné desaťročie svitá na lepšie časy a v Bratislave boli postavené tri kvalitné koncertné nástroje (pred týždňom som bol členom kolaudačnej komisie nového organa v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave), zďaleka ešte nedosahujeme štandardnú európsku úroveň a teraz nemyslím práve na „organové mekky“ v Nemecku a vo Francúzsku. Dá sa povedať, že kultúrnosť tej-ktorej krajiny sa z istého uhla pohľadu dá merať aj množstvom nových organov a starostlivosťou o historické organy. V kvalitnom kráľovskom nástroji sa často snúbia najnovšie technické vymoženosti (organ sa ovláda zložitými počítačovými systémami) s majstrovstvom organárskych dielní s niekoľko storočnou tradíciou.

Mladý fotograf Zdenko Dzurjanin odfotografoval všetkých 4125 kostolov na Slovensku. Vieš, v koľkých z nich si už hral? Môžeme ťa počuť hrať na organe počas liturgie v niektorom z bratislavských kostolov?
Teraz Vás prekvapím. Zhodou okolností som na vernisáži tejto výstavy s názvom „Videl som všetky kostoly Slovenska“ hral na organe v Klariskách. Mnoho, hlavne moderných kostolov, nemá píšťalový organ a z architektonického hľadiska sa tam,  žiaľ, ani nikdy so stavbou organa nepočítalo. Taktiež niektoré kostoly aj zo svojej historickej „povahy“, napr. gréckokatolícke či pravoslávne, organ nemajú. Nemám to presne spočítané (raz to dúfam s pomocou mojich študentov presne spočítam), ale dá sa povedať, že som hral na stovkách slovenských organov, ale nie na všetkých som mal koncert. Väčšinou išlo o historické nástroje. Odkedy mám deti, prestal som hrať na sv. omšiach. Pedagogická, koncertná a organizátorská činnosť mi to už jednoducho nedovoľujú. Nedele, keď má chrámový organista najviac práce, sa snažím byť s rodinou. No keď deti odrastú a vyletia z hniezda, chcem sa k tomu vrátiť.

Foto/Photo: Jiří Coubal

Na 8 CD, ktoré si nahral, znie aj hudba slovenských skladateľov:  Štefana Németha-Šamorínskeho, Mikuláša Schneidra-Trnavského, Jána Levoslava Bellu a iných. Osobitne Štefan Németh-Šamorínsky je s Bratislavou spojený rokmi štúdia na Kráľovskom katolíckom gymnáziu a dlhoročnou praxou dómskeho organistu, a tak jeho dielo si určite zaslúži väčšiu propagáciu. Uvádzaš aj diela súčasných slovenských skladateľov. Venoval ti niektorý z nich svoje dielo?
Myslím, že je povinnosťou každého slovenského koncertného hráča propagovať doma a vo svete pôvodnú slovenskú hudbu. V roku 2012, keď bol v Slovenskej filharmónii inaugurovaný nový organ, nahral som kompletné sólové organové dielo Štefana Németha-Šamorínskeho. Jeho hudba je technicky, výrazovo, ale aj tektonicky veľmi náročná a komplikovaná a asi aj preto málo interpretov siaha po jeho diele. Chce to, a to nie paradoxne, aj výborného klaviristu. Tieto kompozície si vyžadujú veľký koncertný organ, a preto, ak je to možné, zaraďujem spomínaného skladateľa na svoje recitály okrem iných slovenských autorov. Taktiež v rámci Bratislavského organového festivalu sme noty ponúkli vynikajúcemu španielskemu organistovi menom Juan María Pedrero, ktorý s veľkým úspechom hral dielo Š.N. Šamorínskeho, a tak sme ho, dúfam, exportovali aj za naše hranice. Mal som tú česť, že mi boli zverené diela slovenských skladateľov, ako napr. Ľuboša Bernátha, Víťazoslava Kubičku, Petra Breinera, Ivana Hrušovského, Milana Nováka, Marka Piačeka, Norberta Bodnára, Jozefa Podprockého a iných. Pán Jevgenij Iršai mi práve dnes oznámil, že dopísal pre mňa svoje dielo. Od prvých dvoch menovaných mám osobné venovanie.

Si umeleckým riaditeľom Bratislavského organového festivalu, ktorý vznikol v roku 2012 v nadväznosti na Dni organovej hudby. Jeho 6. ročník prebehol v lete 2017. Okrem Hudobnej siene Bratislavského hradu sa niektoré koncerty konajú aj v iných koncertných sálach či kostoloch, účinkujú na ňom  aj zahraniční a mladí organisti a jeho dramaturgia obsahuje aj multižánrové projekty, napr. tento rok sme mohli obdivovať súzvuk organu so saxofónom či flautou. Čo ťa k založeniu festivalu viedlo a napĺňa táto skutočnosť tvoje predstavy? Prezradíš čitateľom, na čo sa môžu tešiť v ďalšom už 7. ročníku v lete 2018?
Bratislavský organový festival je v Hudobnej sieni Bratislavského hradu doma, takže tento nástroj, kde som začal pred dvadsiatimi rokmi cvičiť, neodmysliteľne patrí k môjmu umeleckému a profesionálnemu životu. Tu skoro 30 rokov viedol prof. Ferdinand Klinda už spomínaný zvučný organový festival Dni organovej hudby a kládol mi viackrát na srdce, aby som v tom pokračoval. Po kompletnej rekonštrukcii Bratislavského hradu sa teda festival vrátil, ale už pod iným názvom, keďže koncerty sa konajú aj v iných reprezentačných priestoroch Bratislavy. Spolu s producentkou Andreou Serečinovou sa snažíme prinášať originálne produkcie, kde sa chceme odlíšiť od mainstreamovej ponuky organových recitálov v hlavnom meste. Aj preto sa klasické organové koncerty stávajú len jednou zo súčastí festivalovej dramaturgie, ktorá stále viac preferuje komorné projekty, každoročne ozvláštňované pohľadmi za hranice klasickej hudby. Nechýbajú ani netradičné, často extravagantné prepojenia organu s inými nástrojmi či hudobnými žánrami. V rámci edície „BOF Rising Stars“ hostíme mladých víťazov veľkých organových súťaží. Často vypredané koncerty a účasť nového publika nás veľmi teší. Malá ochutnávka ďalšieho ročníka v podobe týchto projektov určite poteší : v hlavnej časti „CLASSICAL“ festival ponúkne popredných organistov zo Švajčiarska, Rakúska, Poľska a Česka. Budeme hostiť aj zaujímavé organovo-klavírne duo matky a dcéry, tiež dychové kvarteto s organom. V sekcii „EXTRA“ na objednávku BOF zaznie v slovenskej premiére zaujímavá hudba  prvého jazzového organistu s využitím píšťalového organu v naštudovaní súboru starého jazzu Fats Jazz Band. Na koncerte ORGAN FUSION bude hrať multižánrový organista s multiinštrumentalistom. Zažijeme aj multimediálny projekt a prvýkrát prichádza BOF s WORKSHOPOM pre deti od autora úspešných detských projektov pre Slovenskú filharmóniu. V projekte FARBY VZDUCHU bude organová hudba inšpirovať deti k zvukovým a hudobno-pohybovým hrám, k zažitiu vyjadrovacích prostriedkov hudobného umenia „na vlastnej koži“. Mená protagonistov nech sú prekvapením.

Foto/Photo: Vladimír Yurkovi

V rámci Bratislavských hudobných slávností si v októbri tohto roku predniesol dielo Petra Ebena „Labyrint sveta a raj srdca“, pričom syn skladateľa Marek Eben predniesol slová Jana Amosa Komenského, ktorého dielo autora inšpirovalo. Ty si ešte ako doktorand toto dielo v roku 2006 predviedol s Markom Ebenom ako prvý slovenský interpret. S pánom profesorom Petrom Ebenom si sa osobne poznal. Aké máš naňho spomienky a čo chce týmto dielom povedať dnešnému poslucháčovi?
Pána profesora Petra Ebena som prvýkrát osobne spoznal ešte počas štúdií na košickom konzervatóriu v roku 1991. Keďže mi jeho hudba už vtedy neskutočne imponovala, naučil som sa jeho prvú Fantáziu z Nedeľnej hudby naspamäť, a takto som si ju aj sám odregistroval za účasti skladateľa na jeho autorskom večere. Vtedy som spoznal Petra Ebena aj ako úžasného človeka. Venoval mi niekoľko svojich nôt a odvtedy, už vyše 25 rokov s radosťou interpretujem jeho skladby a moji študenti tiež. Napr. cyklus jeho Biblických tancov som uviedol v slovenskej premiére ešte počas života skladateľa. Spomínam si aj na vrelé osobné stretnutia na niekoľkých českých festivaloch, kde som mohol ako študent VŠMU za účasti autora hrať napr. jeho Te Deum so Slovenskou filharmóniu pod vedením dirigenta Ondreja Lenárda. Venoval som mu aj svoju doktorandskú prácu s názvom „Spiritualita a náboženské obsahy v organových dielach Petra Ebena“. V roku nášho prvého osobného stretnutia som mal možnosť počuť prvýkrát naživo improvizácie Petra Ebena na spomínané dielo Jana Amosa Komenského. Kým sa dielo ocitlo v zapísanej podobe, prebehlo veľa rokov, a vtedy sa mi ani nesnívalo, že raz budem mať to šťastie a spolu s jeho synom budem môcť predviesť toto dielo aj na BHS pri 10. výročí úmrtia skladateľa. S pánom Markom Ebenom sme sa zhodli, že toto dielo je absolútne nadčasové a aktuálne a že všetky, až niekedy apokalyptické úskalia života prežívame v spoločenskom, kultúrnom či politickom živote aj dnes. Podľa PetraEbena :“…vše sklame, jen jediné (…) uspokojuje – setkání s věčností. To je poselství naší době.“

V roku 2017 si získal cenu Fra Angelica, patróna umelcov za kresťanský prínos v kategórii hudobné umenie a tiež cenu Frica Kafendu za mimoriadne interpretačné výkony doma i v zahraničí. Čo pre teba znamenajú tieto ocenenia?
Je to záväzok a radosť zároveň. Ak si niekto všimne a „podčiarkne“ Vašu prácu,  je to fajn. No nechcem zaspať na vavrínoch. V dnešnom svete plnom povrchného umenia a lacných gýčových produkcií sa snažím byť verný pravému umeniu a k tomu vychovávať aj moje dve deti a takisto mojich šikovných študentov. Ovládať veľký organizmus kráľovského nástroja nie je jednoduché, ale keď človek prepadne tomuto majestátu, ktorý môže ovládať oboma rukami a nohami a ešte ho to môže aj živiť, tak potom „vyhral“… a môže si „vyhrávať“ a robiť šťastného nielen seba, ale aj tých druhých…

Foto/Photo: Archív M. V. / Mr. Vrabel’s Archive

Ako by si zhodnotil rok 2017 a čo pre nás a ostatných fanúšikov pripravuješ v roku budúcom?
Rok 2017 bol asi najbohatším v mojom umeleckom živote. Keď som si na začiatku tohto roka s malou dušou prepisoval do diára všetky cesty a koncerty, neveril som, že pri zdraví sa to dá zvládnuť. Ale mám rád výzvy s jemným posúvaním hraníc. A aj pozorné a vďačné publikum vie synergicky nabiť svojho interpreta. Popri dennej pedagogickej práci na Cirkevnom konzervatóriu (externe aj na VŠMU) mi bolo dopriate zahrať si na 33 koncertoch na prestížnych festivaloch v Európe i doma. Spoznal som niekoľko nových značiek svetových organárskych firiem. V budúcom roku ma čaká tiež niekoľko krásnych zahraničných koncertných ciest (ako vždy, hlavne v lete), nahrávky, opäť budem hrať so Slovenskou filharmóniou, súťaž so študentmi a samozrejme, teším sa aj na našu festivalovú rodinu BOF.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme Tebe aj Tvojej rodine radostné a požehnané vianočné sviatky!
Zuzana a Dušan Godárovci

Bratislava
Tourist Board

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Zásady ochrany osobných údajov

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close