Matej Sloboda

V ďalšom rozhovore predstavíme mladého hudobného skladateľa a dirigenta Mateja Slobodu.

Aký bol Tvoj rok 2016? Veľkým úspechom bola tvoja účasť na ISCM Svetových dňoch novej hudby v Južnej Kórei.

Rok 2016 bol zaujímavým a zároveň veľmi zvláštnym rokom nie len pre mňa, ale azda aj pre väčšinu sveta. Z hudobnej obce nám odišlo obrovské množstvo veľkých ľudí, inšpirujúcich celé generácie muzikantov. A tým nemyslím len mená predstavujúce najmä vážnu hudbu ako N. Harnoncourt, P. Oliveros, K. Husa, P. Boulez, P. M. Davies, ale aj množstvo autorov úspešných v populárnej scéne: D. Bowie, Prince, L. Cohen, K. Emerson a G. Michael. Spomínam tieto mená najmä pre to, lebo každý jeden z nich nejakým spôsobom zmenil tvár vnímania hudby a tým pádom aj mňa. Na druhú stranu som v roku 2016 zažil fantastický zážitok v podobe účasti na festivale ISCM v Južnej Kórei, kde sa mi uviedla skladba Bagately pre sláčikové kvarteto v podaní juhokórejského kvarteta Gaia Quartet. Rovnako som si mohol vypočuť nové uvedenie skladby Rage VI – Cerberus s Mariánom Lejavom a na jeseň tohto roku mali premiéru Absurdné rozprávky na texty Daniila Charmsa – Kapitola 1 so sólistom Matúšom Šimkom a Quasars Ensemble. Jedná sa o jednu z mojich najťažších partitúr, no napriek tomu všetko dopadlo na výbornú.

htf-Projects-2

Foto: HTF projects

Pre mňa osobne bolo azda najzaujímavejšou prácou naštudovanie skladby I. Hrušovského – Combinationi sonoriche per 9 strumenti so súborom EnsembleSpectrum. Dlho som po tejto skladbe pokukoval, veľmi ma lákala, no niekoľko rokov som si netrúfal ju dirigovať. Nakoniec všetko dopadlo podľa mojich predstáv. Čo ma najviac ale teší, je fakt, že aj hráčom sa táto skladba veľmi páčila, bavila nás všetkých. Je radosť vidieť búranie dogiem o „strašnej avantgardnej a nemelodickej atonálnej hudbe“.

Čo Ti dal študijný pobyt v Grazi a mieniš sa tam ešte vrátiť?

Štúdium na magisterskom stupni na Kunstuni Graz bolo veľkým zážitkom a veľkou školou. Spoznal som tam mnoho šikovných muzikantov, skladateľov a výnimočných pedagógov. Tým, že som študoval aj vo Viedni na MDW, mohol som porovnávať. Musím priznať, že pre skladateľov a interpretov venujúcich sa výhradne interpretácii novej hudby je Graz v mnohom lepší ako Viedeň. Dá sa tu študovať výhradne len interpretácia súčasnej hudby, čo mnohé inštitúcie aj v Nemecku môžu Grazu závidieť. Vďaka tomu je Katedra skladby veľmi silno spätá s interpretáciou. Skladatelia sa môžu úplne slobodne púšťať do experimentovania akéhokoľvek typu a majú záruku, že nájdu hráčov, ktorých nebudú musieť učiť nové návyky štúdia ich partitúr. Pre týchto hráčov je tvorba Donatoniho, Stockhausena, Nona, Sciarrina považovaná za klasický repertoár. Najmä pre tieto faktory považujem moje štúdium v Grazi za veľmi rozhľadutvorné. Mnohému som sa tam naučil. Vrátiť sa tam však pravdepodobne nevrátim.

Máš nejaký skladateľský vzor, prípadne hudbu ktorých domácich / zahraničných skladateľov najradšej počúvaš?

Vzorov je všade okolo nás mnoho. Všetko nás môže nejakým spôsobom inšpirovať, nabudiť k tvorbe, zmeniť pohľad na vec. Vo svojom playliste mám už niekoľko rokov štvrtú časť z Jupiterskej s Harnoncourtom, Abschied a Essaims-Cribles od Michaela Jarrella, Vortex Temporum, Quatre chants, L’icone paradoxale a L’espace acoustique Gérarda Griseyho a skladby metalových kapiel Fear Factory, Planet X a Devin Townsend. Tento set je takpovediac základ, ktorý som z mobilu nevymazal roky rokúce. Pred nejakým časom som podľahol Gustavovi Mahlerovi a v súčasnosti objavujem čaro Antona Brucknera. Z domácich autorov je to určite generácia avantgardistov 60. rokov, najmä J. Sixta, J. Malovec, J. Pospíšil, z mladších mám najbližšie asi k tvorbe J. Kmiťovej a I. Buffu, u ktorého som aj študoval, takže to prepojenie je logické.

martina-cimermanova

Foto: Martina Cimermanová

Ako som už spomínal, vzorov máme okolo seba neúrekom, treba sa len rozhliadnuť.

Na posledných dvoch ročníkoch festivalu Orfeus zazneli tvoje elektronické skladby. Prečo si sa rozhodol pre túto sféru, a ako sa ti takéto skladby komponujú, na akých prístrojoch / aparatúrach?

Elektronickej hudbe som sa začal venovať počas môjho štúdia vo Viedni, kde som pod vedením Bruna Liberdu spravil prvé skladby tohto typu. Milujem zvuk ako taký, jeho vibrácie, vlnenie. Vďaka elektronike vieme vyselektovať, navrstviť, otočiť, prerobiť podstatu zvuku, ktorý buď vyrobíme alebo nahráme a následne zmeníme. Takéto možnosti nám akustická hudba v tomto ponímaní nevie poskytnúť. Vieme prinútiť husle aby nechali znieť iba jeden sínusový tón zo svojho alikvótneho radu, nevieme však v akustickom svete vyrobiť husle, ktorých alikvotný rad bude pozostávať zo štvorcových vĺn a z iných pomerov jednotlivých alikvót. V elektronike to vieme spraviť. Vieme to simulovať. Elektronika nám vytvára priestor začať počuť veci inak ako sme zvyknutí. Preto ma baví sa ňou zaoberať. Veľmi aktuálnym smerom v elektronike je využívanie nástroja spolu s počítačom, kde nástroj je zdrojom energie zvuku a počítač je mutátor tohto zvuku. Možností je naozaj neúrekom. Ovládanie aspoň základných operácií v programe a aspoň nejaká jednoduchá znalosť ako prúdi signál, ako funguje jednoduchý syntetizér považujem za rovnako dôležité ako vedieť všetky rozsahy nástrojov alebo vedieť spraviť palestrinovské moteto.

Aké projekty chystáš do nového roku?

Nerád rozprávam o pripravovaných veciach dopredu. Najmä pokiaľ ešte nie sú hotové. Mám momentálne niekoľko nedokončených skladieb, ktorým by som chcel ešte venovať čas a je tu aj samozrejme kopec nových nápadov. Tie sa vždy vynoria počas komponovania. Stačí sa len sám seba pýtať: „Čo keby sa s týmto materiálom dialo toto?“ Len to trvá, kým si človek popri všetkých iných aktivitách nájde čas sadnúť si.

juraj-kuchar-2

Foto: Juraj Kuchár

Aké máš plány so súborom EnsembleSpectrum?

Náš súbor, ktorý mám to šťastie viesť, bude mať v roku 2017 5. výročie od svojho vzniku. Väčšina hráčov už bude mať za sebou štúdiá, čo znamená, že sa môžeme naplno pustiť do študovania nových diel. Ako rezidenčný súbor Festivalu Orfeus, pri ktorom budeme už tiež piatu sezónu, pripravujeme dva koncerty z diel študentov a absolventov školy. Nerád by som predbiehal pri oznamovaní nejakých ďalších dramaturgií, ktoré ešte nie sú úplne isté, ale ak nám bude šťastie priať, majú sa fanúšikovia slovenskej a zahraničnej hudby 20. a 21. storočia na čo tešiť. Určite sa všetky informácie o koncertoch dozviete včas na našej facebookovej stránke.

Rozhovor pripravila Zuzana Godárová

Bratislava
Tourist Board

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Zásady ochrany osobných údajov

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close