Róbert Šebesta – klarinetista a hráč na basetový roh

V ďalšom pokračovaní našich rozhovorov s hudobníkmi ostaneme pri dychových nástrojoch, len flautu zameníme za klarinet a basetový roh. Z toho je jasné, že osloveným je jeden z dvojice bratov Šebestovcov, priekopníkov hry na basetové rohy na Slovensku. O rozhovor sme požiadali mladšieho z nich, Róberta Šebestu. Rozsah jeho činnosti je taký veľký, že by si vyžadoval pomerne väčší rozhovor, teda všetkých oblastí sa nedotkneme.

Foto: Capella Cracoviensis

Prečo si si vybral ako nástroj práve klarinet a v akom veku si na ňom začal cvičiť? V Tvojom životopise nie je uvedená žiadna ZUŠ-ka… Pri výbere klarinetu zohrala kľúčovú úlohu kvalita pedagóga Milana Gála, ktorý patril v rámci ZUŠ Senica k najlepším a už predtým učil brata Ronalda. V pozadí tohto rozhodnutia (ale aj výberu môjho prvého nástroja – klavíra) však stála moja mama, ktorá ako učiteľka hry na akordeóne poznala prostredie školy a významne vplývala na môj hudobný vývoj. Spätne jej kroky hodnotím pozitívne. Najmä za to, že ma „nedala“ na akordeón :). Aj keď ideálom by bolo vyskúšať si všetky dostupné nástroje a potom z nich vybrať ten, ktorý mi najviac „sedí“. Z histórie hudby vieme, že takýto model výberu nástrojov existoval, ale v čase mojej mladosti sa nepoužíval. Na klarinete som začal hrať ako 9-ročný, na klavíri už ako 5-ročný.

Medzi hudobníkmi v Bratislave je viacero súrodeneckých dvojíc, niektorí hrajú na rovnaký hudobný nástroj zväčša po rodičoch (bratia Jarovci na kontrabas, sestry Anežka a Eliška Drmolové na husle či bratia Horváthovci tiež na husle), ale niektorí na rôzne (Jordanka a Ivan Palovičovci či bratia Vizváriovci)… Vy ste ale asi jediná súrodenecká dvojica, ktorá hrá hneď na dvojicu rovnakých hudobných nástrojov – klarinet a basetový roh (vlastne s chalumeau na trojicu). Ak k tomu prišlo?

Klarinet, basetový roh, či chalumeau majú síce odlišné názvy, ale všetky pochádzajú z rovnakej nástrojovej rodiny. Ich spôsob tvorby tónu je rovnaký. Rozdiel je v menzúre – prirovnal by som to k husliam, viole a violončelu. A ako k tomu prišlo? V mojom prípade asi podmienene. Vždy ma fascinovali historické nástroje. Pamätám sa, ako som bol vzrušený, keď som prvýkrát naživo videl Tárogató. V roku 1993 som si v jednom pražskom antikvariáte kúpil svoj prvý historický originálny klarinet a hneď som vedel, že je to láska na celý život. V roku 1994 som na hrade Krásna hôrka videl prvýkrát basetové rohy a o rok neskôr som v Amsterdame navštívil koncert charizmatického amerického klarinetistu Erica Hoepricha, ktorý hral Mozartov koncert na basetovom klarinete (špeciálny klarinet klarinetového virtuóza Antona Stadlera). Tieto momenty rozhodli, že nezostanem len pri bežných klarinetoch, ale budem chcieť raz hrať aj na basetovom klarinete a basetovom rohu. A to sa mi splnilo. Najviac uspokojenia som však zažil pri uvedeniach Mozartovho klarinetového koncertu na basetovom klarinete. To, že nakoniec budem hrať v podstate na všetkých historických klarinetových modeloch z 18. a 19. storočia, je akýsi bonus naviac.

Spomínali sme, že hráš na dva hudobné nástroje – klarinet a basetový roh. Ako je náročné preorientovať sa z jedného na druhý? Vieš si predstaviť, že by si na jednom koncerte hral na obidvoch?

Foto: Jarmila Uhlíková, archív: Lotz Trio

Preorientovávanie sa z jedného na druhý, či tretí klarinet robím prakticky stále. V priebehu koncertnej sezóny bežne striedam 8 až 10 nástrojov. Vyžadujú si to diela, v ktorý sú predpísané klarinety v C, B alebo A ladení a pod. Výmena nástroja z projektu na projekt mi už v súčasnosti nerobí žiadne problémy. Hoci zameniť C klarinet za basetový roh je podobné, ako husle za violončelo. Ale človek si zvykne. Dokonca sa dá povedať, že je to to obohacujúce. Oveľa náročnejšie je hrať súčasne (paralelne) na viacerých nástrojoch na koncerte. Napríklad minulý rok som hral štyri rôzne Mozartove koncertné árie na štyroch rôznych nástrojoch C, B, A – klarinete a basetovom rohu, ktoré išli za radom. Vrchol adaptability som však zrejme zažil pri uvedení Beethovenovho Stvorenia Prométea, kde som okrem troch klarinetov na záver hral koncertantné sólové číslo na basetovom rohu. Na jednej strane je to vzrušujúce, no sprievodným znakom je aj akási dočasná „rozštelovanosť“. Mozog je zmätený, lebo si nie je schopný zapamätať „hmatové špecifiká“ na jednotlivých nástrojoch a ruky „nesedia“ poriadne na žiadnom nástroji.

Basetový roh samozrejme v rozhovore nemôžeme obísť; ak by sme chceli o ňom robiť rozhovor, na Slovensku by sme väčšieho odborníka na tento nástroj nenašli, si autorom niekoľkých článkov na túto tému v Hudobnom živote. Ako ste prišli na myšlienku založiť trio basetových rohov?   

Keď som si od Rudiho Tutza, nástrojára z Innsbrucku, priniesol svoj prvý basetový roh, trávil som s ním celé dni. Postupne som si ale začal uvedomovať, že zahrať si na ňom koncertne bude náročné, pretože basetový roh má obmedzený repertoár. Založenie tri basetových rohov bolo jednou z možností ako ho využiť. Spočiatku som túto myšlienku zavrhoval z dôvodu chýbajúcich ďalších hráčov, s ktorými by som v okolí Bratislavy mohol hrať. Keď mi brat Ronald spontánne navrhol, aby sme spolu založili trio basetových rohov, začala sa písať jeho história. Odvtedy prebehlo 13 rokov a ja stále intenzívnejšie vnímam, že basetový roh je integrálnou súčasťou môjho života. Objavenie tria originálnych basetových rohov Theodora Lotza na Krásnej hôrke, desiatky koncertov ročne s Lotz Triom, či viac ako sto uvedení Mozartovho Requiem na basetovom rohu, ktoré mám za sebou, ma len utvrdzujú v tomto pocite.

Niekoľko skladieb pre Lotz Trio zložili aj súčasní skladatelia (Marián Lejava, Marek Piaček, Martin Burlas, Daniel Matej či Boško Milaković…) Ako sa vám darí „prehodiť výhybku“ na súčasnú hudbu, prípadne nemienite si objednať skladbu (napr. pre tohtoročný festival Melos Étos) aj u niektorého ďalšieho skladateľa?

Foto: Peter Drežík, zdroj foto: FB Hudobné centrum

Prechod zo starej na súčasnú hudbu a naopak je vždy pomerne zložitý. Ešte náročnejší je, ak sa deje na jednom koncerte. Ale aj tu platí, že ak to robíte pravidelne, hlava sa prispôsobí. Napokon, čo iné jej zostáva :). Je to však poriadna „schizofrénia“. Podstatné je mať dostatok trpezlivosti pri hľadaní správnej gestiky a „hudobnosť“ konkrétnej skladby. V prípade basetových rohov aj dostatok akejsi „vyhratosti“ na týchto nástrojoch.

Pamätám sa, že nahrávka súčasných skladieb sa síce vydarila a získali sme za ňu mimoriadne pozitívne ohlasy, ale na koncertoch sme ich v tom čase takmer vôbec nehrávali. Netrúfali sme si. Vyžadovali si takú hraciu bravúru a perfekciu, ktorú sme boli schopní dosiahnuť na nahrávke v ideálnych podmienkach, ale nevedeli sme ju garantovať na koncertoch. V roku 2016 sme sa však predsa len odhodlali tieto skladby uviesť znova aj koncertne, napríklad na festivale Epoché v SNG. A v roku 2017 v tomto projekte pokračujeme pod názvom „Plavba proti noci“. Objednávky nových diel zvažujeme, ale nie za každú cenu. Medzičasom vzniklo zopár súčasných skladieb pre Lotz trio v zahraničí, no nie sú to opusy, ktoré by nás repertoárovo a najmä umelecky posúvali ďalej. Momentálne čakáme na vznik „prelomového“ diela. Kompozície, ktorá lepšie využije idiomatické a sonórne možnosti tria basetových rohov a zároveň bude súčasná z hľadiska hudobného myslenia.

Myslíš si, že z pohľadu Bratislavy by si Theodor Lotz zaslúžil nejakú spomienku vo forme či už pamätnej tabule či už samostatnej alebo ako člen Batthyányho orchestra? Pamätná tabuľa tu chýba napríklad aj na pôsobenie Josepha Haydna, Ernesta Dohnányiho či iných významných hudobníkov spojených s naším mestom.

Určite je vhodné o tom rozmýšľať a nájsť vkusný spôsob a adekvátnu formu, akou to uskutočniť. Mojim osobným plánom je vydať knihu o Theodorovi Lotzovi, na ktorej už intenzívne pracujem. Pokiaľ ide o hudobnú kultúru v Bratislave, snívam o vzniku menších stálych výstav historických hudobných nástrojov firmy Schöllnast, Schmidt, či Werner na pôvodných miestach (v starom meste), kde títo výrobcovia sídlili. Myslím si, že by to posilnilo kultúrnu identitu mesta a zatraktívnilo ho aj pre turistov.

V roku 2011 si založil Spoločnosť Theodora Lotza, ktorá v roku 2013 uviedla v Katedrále sv. Martina Mozartovo Requiem a od roku 2014 sa každý rok uskutočňuje Bratislava Mozart Festival, pričom na každom z ročníkov Requiem zaznelo. Aké má festival plány do budúcnosti?

Našim prianím je, aby sa Bratislava Mozart Festival naplno etabloval v rámci hudobných podujatí v Bratislave. Pokiaľ ide o dramaturgiu, chceme naďalej v podstatnej miere uvádzať predovšetkým Mozartovu hudbu, ale budeme čoraz viac priestoru poskytovať hudbe v Bratislave a na Slovensku pôsobiacich skladateľov, ako sú Anton Zimmermann, Juraj Družecký, Franz Krommer, Ignatz Pleyel, či Johann Nepomuk Hummel (aj keď ten sa tu len narodil). Radi by sme tiež zachovali priestor pre komornú hudbu, ale zároveň si želáme expandovať a robiť viac veľkých orchestrálnych, či hudobno-dramatických projektov. Uvidíme, ako nám budú naklonené mimohudobné okolnosti.

Predsa ešte len jedna otázka k festivalu. Minulý rok odznela v podaní Lotz Tria na basetových rohoch Mozartova opera Čarovná flauta. Môžeme sa v budúcnosti tešiť aj na ďalšie Mozartove opery? (Figarova svadba, Don Giovanni)

Určite chceme aj naďalej akcentovať hudbu pre dychové nástroje tzv. Harmoniemusik, ktorá sa v šľachtických kruhoch v tomto regióne tešila veľkej obľube. V rámci nej sú akousi žánrovou podkategóriou dobové operné aranžmány pre zoskupenia dychových nástrojov. Rád by som bol, ak by sa podarilo uviesť Figarovu svadbu a Don Giovanniho v podaní Ensemble Zefiro v obsadení 12 „dychov“ a kontrabasu. V tomto aranžmáne znejú úžasne farebne.

Ladislav Fančovič, výborný klavirista a popri tom aj hráč na saxofón, má doma pomerne veľkú zbierku historických saxofónov. Nemáš doma zopár historických nástrojov, prípadne celú zbierku, aj Ty?

Ale áno. Zbieranie historických nástrojov je mojou vášňou. Mám doma zbierku ca. 40 historických klarinetov a chalumeau, vrátane dvoch basetových rohov a basetového klarinetu. Mojou výhodou je, že si ich viem do veľkej miery sám zreštaurovať. Na viacerých „origináloch“ som aj koncertoval a nahrával, napríklad Dvořákove symfónie, hudbu Jána Levoslava Bellu, Chopina, Schuberta a pod. Mám nástroje z Hamburgu, Paríža, Erfurtu, Bruselu, Viedne, Prahy, Brna, Kraslíc, ale aj z domáceho Prešporku.

Spolu s ďalšími tromi špičkovými slovenskými súbormi (Musica aeterna, Solamente Naturali, Quasars Ensemble) ste hrali 16. septembra 2012 na benefičnom Koncerte v ruinách na dvore Domu Albrechtovcov. Chodieval si do tohto domu v minulosti aj Ty osobne a ak áno, čo najcennejšie si si odtiaľ odniesol? Prípadne prišiel si do styku s Hansim nejakým iným spôsobom?

K Hansimu som chodieval aj ja. Prvýkrát som sa v jeho dome vyskytol ešte ako konzervatorista pri uvedení nejakej skladby Mareka Piačeka. Neskôr som k Hansimu chodil na počúvanie a debaty o hudbe. Mne sa však okrem toho páčil aj celý interiér tohto priestoru. Keď som vstúpil do domu, akoby som sa vrátil o storočie späť. Spomienkový optimizmus ma samozrejme zachváti aj pri Hansiho káve. Spolu s jeho bonmotmi dotvárali charizmu týchto stretnutí. Pamätám si aj na „magickú“ skriňu, plnú CDčiek. Viaceré skladby som práve u Hansiho počul vôbec prvýkrát v živote. Po rokoch som ako kurátor v Hudobnom múzeu pomáhal vypratávať Hansiho pozostalosť. V priebehu jedného dňa som zažil akúsi „dekonštrukciu“ miesta, ktoré si stále (aj keď bez Hansiho menej) zachovávalo svoju charizmu. Bol to taký zvláštny a smutný deň…

Ako sme na úvod predpokladali, všetky aktivity sa nám do rozhovoru ani nezmestili, tentoraz sme museli vynechať pôsobenie Róberta Šebestu v Centre starej hudby. Festivalu Dni starej hudby sa však budeme venovať v najbližšom rozhovore.

Veľmi pekne ďakujeme Róbertovi Šebestovi, že si našiel čas na rozhovor a prajeme veľa krásnych koncertov.

Rozhovor pripravili Zuzana a Dušan Godárovci

Bratislava
Tourist Board

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Zásady ochrany osobných údajov

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close